2. Kapitola - Na dve strany

10. června 2014 v 22:25 | Evie Starblaze |  V zajatí tieňov
Dnes sa mi naozaj nechcelo písať a potom to tak aj vyzerá, no čo :D Hudbu vyberala Nightmare a bez nej a Sophie by som ju dnes nepridala, takže kapitola je venovaná Sophie a Nightmare :)



Dokonca ani po zobudení to varovanie nestratilo svoju váhu, ani istú hrozivosť. Kelly nechcela nikomu ublížiť, no už spoznala aké tiene nebezpečné môžu byť.
Pochmúrna nálada ju neopustila ani na raňajkách. Bezmyšlienkovite sa hrala s jedlom, hľadajúc východisko z tejto situácie. Nechcela si pripustiť, že žiadne neexistuje, no bolo to tak. Buď zomrie ona alebo Jack.
Kelly vedela, že prišiel Jack a ani sa nemusela obzrieť. Cítila ako tiene krúžia okolo nej, akoby šepkali: "Zabi ho. Zabi ho. Zabi ho." Zamračila sa a ďalej sa venovala svojim raňajkám, ignorujúc temné tiene. Mierne sa prikrčila na stoličke v snahe zostať neviditeľná pred Jackovým zrakom. Neúspešne.
Stolička pri stole, kde sedela Kelly zavŕzgala. Zdvihla hlavu, aby uvidela svojho narušiteľa. Samozrejme to bol Jack. Nikto iný by sa k nej neodvážil priblížiť.
"Čo sa to včera stalo? Zranila sa ma len pri jedinom dotyku. Niečo sa okolo teba deje, to by si všimol každý. Všetkých od seba odháňaš, ale so mnou to nebude také jednoduché. Chcem vysvetlenie a nie neberiem ako odpoveď," sadol si na stoličku oproti Kelly a so zdvihnutým obočím čakal na odpoveť, ale nedočkal sa žiadnej reakcie. Nemohla mu to vysvetliť. Nechcela, aby sa do toho namočil ešte viac. Stačí, že už o neho javia tiene záujem.
"Dlžíš mi to," pozeral na ňu šteňacím pohľadom so svojimi modrými očami. Kelly v duchu zavrčala. Jej odhodlanie strasť sa ho, sa kvôli jeho pohľadu rúcalo. Čo nechápe, že je to kvôli jeho bezpečiu? Možno keď zistí čo Kelly obklopuje, bude sa držať ďalej ako všetci ostatný. Malo jej však dôjsť, že nie je ako ostatný, ani zďaleka.
Povzdychne si a pozrie sa mu do očí. "Ja ti nič nedlžím, ale možno potom odídeš," keď sa nad tým Jack uškrnie, Kelly začne o tom ešte viac pochybovať, "všetko sa to začalo pred dvoma rokmi. V ten čas moja mama zomrela v ústave, kde žila. Nezvládla som to a musela som utiecť. Skryla som sa v aute a.." nedokončila vetu. Snažila sa na to zabudnúť a skoro sa jej to podarilo. Teraz sa však odkrývali všetky najmenšie detaily.
"A čo sa stalo potom?" opýtal sa nedočkavý Jack, dychtiac po udalostiach, ktoré jej zničili život.
Odvrátila pohľad. Chcela na to zabudnúť a takto by bola znova len na začiatku. Celé tie dva roky, keď sa snažila zabudnúť na všetko, čo sa stalo v tú noc, keď sa snažila žiť v spoločnosti tieňov. To všetko by vyšlo nazmar a nezahodí všetko, čo za posledné roky pretrpela len kvôli zvedavému Jackovi.
"Čo sa stalo potom?" naliehal ďalej Jack, no Kelly nemala v pláne mu to prezradiť. Hodila rýchly pohľad na dvere, vymýšľajúc únikový plán.
"Teraz mi už neutečiš," povedal Jack, keď odhadol, čo sa jej preháňa hlavou a zmierlivo potom dodal: "Nemusíš mi to povedať teraz. Môžeš mi aspoň ukázať, ako to tu chodí. Zdá sa, že sa tu vyznáš po dvoch rokoch, čo tu už žiješ."
Kelly si ho nedôverčivo premeriavala. Hľadala v tom nejaký skrytý zámer, no žiadny nenašla a prehliadka po ústave sa jej zadala byť menšie zlo, ako povedať mu svoj príbeh, omnoho menšie. Aj tak však váhala.
"Neboj sa, ja nehryziem," uškrnul sa Jack a zamierlil ku spoločenskej miestnosti. Kelly ho so sotva badateľným úsmevom následovala.
S prehliadkou začali od prízemia, kde sa nachádzala kuchyňa, jedáleň a spoločenská miestosť. Kelly zistila, že je to oveľa lepšie ako spomínať na dávno zabudnutú minulosť. Často sa dokonca pristihla, že sa celkom dobre baví. S Jackom mali toho veľa spoločného - obaja stratili všetkých blízkych, ale ani Jack na to nerád spomínal.
"Kto je to?" opýtal sa Jack, keď sedeli na kreslách v spoločenskej miestonsti a popíjali kakao. Ukazoval na najdesivejšie obyvatelky tohoto ústavu. Nepriateľsky sa na Jacka pozreli a začali si niečo náruživo šepkať, akoby počuli, že sa na ne pýtal.
"To je Alice a Julia. Sú to odkedy si pamätám. Uzatvorili spolu spojenectvo a to vydržalo až dodnes," odpovedala mu Kelly zamyslene. Ony dve boli stále spolu, zatiaľ čo ona je sama.
So zdvyhnutým obočím sa na ňu pozrel. "Spojenectvo? To sme vo vojne?" opýtal sa a snažil sa pochopiť, ako to tu funguje. Keď Kelly videla, že sa mu to nedarí pustila sa do vysvetľovania.
"V tomto ústave sú najťažšie prípady z celého štátu. Každý si so sebou niečo priniesol, s čím sa musí vysporiadať a nie je to nič jednoduché. Tu nie sme v nejakom tábore, kde si nájdeš priateľov a zažiješ kopec dobrodružstiev. Tu je život boj. Každý ti tu môže ublížiť bez mihnutia oka. Občas však môžeš nájsť niekoho s kým si rozumieš a môžte si navzájom pomôcť," vysvetlila mu Kelly, čo sa naučila o tunajšej komunite za svoj život tu. Nebolo to jednoduché, zvlášť keď bola na všetko sama. Preto teraz tak ľahko zabúdala na všetky varovania a tiene, ktoré chceli Jackovi ublížiť.
"Čo si si teda so sebou priniesla ty?" spýtal sa zvedavo, no Kelly by bola radšej keby to nikdy neurobil.
"Mňa prenásledujú tiene," povedala nakoniec Kelly s povzdychom. Cítila prítomnosť tieňov na každom kroku v psychiatrii a prítomnosťou Jacka ich ešte viac pribúdalo. Plazili sa po podlahe, okolo nich alebo sa skrývali v normálnych tieňoch.
"Tiene?"
"Moje preludy" upresnila Kelly. Chcela sa opýtať na jeho dvôvod, prečo je tu, ale náhle zmenil tému.
"Takže my sme teraz spojenci?" položil Kelly tú otázku, ktorú chcela toľko krát počuť. Teraz to však bolo od nesprávneho človeka. Aj tak povedala to, čo chcel počuť.
Kelly sa pousmiala. "Áno,. Myslím, že sme."
Nemohla povedať nie, aj keď to bolo kvôli jeho bezpečiu a mal sa držať ďalej. Kelly však už nechcela byť sama. Už nie potom, keď skúsila aké je to mať nikeoho nablízku a rozprávať sa s niekým iným okrem svojej psychologičky. Bolo to od nej sebecké, ale už viac nechcela byť sama.
"To normálne na niekoho takto pozerajú?" opýtal sa Jack pozerájúc smerom ku Alice a Julia. Kelly následovla jeho pohľad a uvidela, ako si Jacka nepriateľsky premeriavali. Bol to však viac, ako ich normálny zabijácky pohľad.
"Radšej poďme preč, zaváňa to niečim nebezpečným," povedala Kelly s obavami v hlase a obaja zamierili na poschodie, kde sú izby. Vonku sa už stmievalo a Kelly prešiel tento deň s Jackom neuveriteľne rýchlo. Zhodli sa, že najlepšie bude ísť rovno do svojich izieb.
Keď už ostávala len chodba ku ich izbám, zajavili sa tam ony. Rýchlo zabočili do inej chodby v snahe vyhnúť sa im. Až potom si uvedomili svoju chybu. Ostali v slepej uličke. Na konci širokej chodby bolo len okno, pod ktorým bol výhľad na rieku a okolité lesy. Bolo to však niekoľko metrov vysoko a pád by sa nedal prežiť.
"Čo budeme robiť?" pošepol Jack, no teraz si ani Kelly nevedela poradiť. Keď sa Kelly obzrela za seba uvidela čierňavu po podlahe a stenách. Z druhej strany ich obkľučovali tiene. Od tiaľto nebolo východiska. V rukách Alice sa objavil zapalovač.
"Nič. Nebudete robiť nič," odpovedala mu Julia s chrapľavým hlasom, akoby dlho nehovorila. Venovala šialený úsmev Alice, ktorá ku nám pristúpila. Ustúpili by o krok dozadu, no tiene im znemožňovali čo i len krok dozadu.
"Prečo teraz? Sme tu spolu už pár rokov a o nič ste sa nepokúsili?," opýtala sa Kelly snažiac sa získať viac času. Možno niekto príde a oslobodí ich z tejto pasce alebo sa ešte pridá ku Julii a Alice. V tomto ústave je veľa ľudí, ktorý by chceli vidieť Kelly mŕtvu.
Podarilo sa jej ich na chvíľu zdržať, ale aj tak nepomohlo. Alice jej odpovedala. "Nikto sa nedostal cez tú temnotu, ktorá ťa obklopuje. Teraz, keď je tu on," ukázala hlavou na Jacka, "je temnota rozptýlená a môžem vás zabiť a ochrániť sa."
"Vy .. vy vidíte tiene?" zakoktala sa zmätene Kelly.
"Cítime," opravila ju Julie a naznačila Alice nech si pohne. Na zapalovači sa objavil malý plamienok. Tiene sa ku nám priblížili. Alice sa zamračila, no aj tak postupovala ďalej. Jack nič nehovoril, možno usúdil, že lepšie bude mlčať.
Už sa jej skoro plameň dotýkal, Kelly cítila jeho teplo, keď sa zrazu stalo niečo nečakané. Tiene okolo Kelly a Jacka utvorili kruh, tmavý kruh z tiscky tieňov. Alice zaváhala. S vystrašeným výrazom začala cúvať. Tiene sa Kelly obmotávali okolo nôh a postupovali vyššie. Utvorili akýsi divný druh brnenia pred Alice a jej zapalovačom.
Vtedy uvidela Kelly svoju príležitosť. Natiahla ruku a chcela jej zobrať zapalovač, no len čo sa dotkla jej ruky, tiene sa začali obmotávať okolo Alicinej ruky. Chcela ju vytrhnúť, ale nešlo to. Za sebou nechávali rovnaké popáleniny ako mal Jack. Zapalovač jej vypadol z ruky a dopadol na ku jej nohám, pričom sa jej podpálilo biele tričko.
Rýchlo som od plameňa odskočila a rovnako sa stiahli aj tiene. Od trička sa postupne podpálil aj zvyšok oblečenia.
"Nie!!" zakričala Julia v snahe nejako pomôcť svojej spojenkyni, ale aj jej krik zanikol v ohlušivom reve, ktorý vydávala zo seba Alice.
Oheň prešiel na ruky. Postupne jej obhárala koža a sfarbovala sa na čierno. Na niektorých miestach už bola koža zhorená a odhaľovala horiace mäso na lýtkach, ba niekde aj kosti. Plamene jej oblizovali aj tvár. V očiach jej bolo vidieť odraz ohňa. Vo vzduchu bol cítiť zápach zhorenej kože a vlasov.
Koža už bola po celom tele zhorená a mäso začalo odpadávať a s tichým žuch dopadlo na zem. Namiesto očí už mala len dve prázdne diery a po jej hustých hnedých vlasoch ostala už len spomienka.
Celé telo Alice bolo zhorené a trvalo to len niekoľko sekúnd. Oheň spálil jej telo až príliš rýchlo už o necelú minútu ostal po Alice len popol, kosti a dym vo vzduchu.
"Čo si to urobila?" zavrčala zúrivo Julia.
Jack so zhrozeným výrazom slevoval celú scénu. Vyzeralo to tak, že nemohol uveriť tomu čo sa práve stalo. Chcel utiecť, no vtedy si práve Julia uvedomila jeho prítomnosť.
"Keď som ostala sama ja, ostaneš aj ty," povedala Julia so šialeným leskom v očiach a Kelly až neskôr došiel význam jej slov.
"Vie vôbec Jack prečo si tu? Kto zomrel ešte pri tej nehode spôsobenej tebou, keď si šoférovala?" s Jackom sme na seba pozreli. Ani jeden nechápal o čom hovorí a čoskoro sme sa to mali dozvedieť, "Nie? Tak ty si Kelly nespomínaš na tú noc 12. novembra pred dvoma rokmi? Keď si mala autonehodu s Jackovou rodinou?"
Pochopila, aj Jackovi sa v očiach mihlo porozumenie.
"To ty si mi zabila moju rodinu," povedal akoby omámene Jack, ale tým to neskončilo, "Kvôli tebe som tu a len kvôli tebe mám zničený život! To všetko si spôsobila ty! Nenávidím ťa a už ťa viac nechcem vidieť!" zakričal a zmizol za rohom. Kelly tu nechal samú len s Juliou, ktorá chcela pomstiť svoju mŕtvu spojenkyňu.
S Jackom sa poznali len dva dni, no aj tak ju jeho slová ranili. Nemohla za to, to všetko boli tiene.
Julie sa pousmiala. "Aké smutné, však? Konečne si našla niekoho kto s tebou vydrží a on od teba ušiel," povedala jej falošným milým hlasom. "Teraz sa pomstím za Alice."
Začala sa približovať a Kelly začala ustupovať dozadu, až pokým nenarazila na studené okno. Už nemala kam utiecť. Cítila na sebe tiene a Julienu ruku na svojom krku. Zavrela oči a očakávala pomalú smrť, namiesto toho počula rozbitie skla.
Otvorila oči a videla ako Julie padá z desať metrovej výšky na čierny kovový plot s ostrými hrotmi navrchu. Kelly počula tlmený zvuk ako prešli hroty jej telom. Dalo by sa to prirovnať, ako keď niekto zapichne nôž do štrku alebo piesku.
Jeden hrot jej prešiel priamo cez hlavu a vytŕčal z otvorených úst, odkiaľ jej kvapkala krv a tvorila na zemi červenú kaluž. Väčší hrot prešiel Julie priamo cez brucho. Rana bola ovela väčšia. Z bokov otvorených rán jej tiekla krv prúdom. Z rany vytŕčali črevá a niečo, čo vyzeralo ako žalúdok. Posledný hrot jej prešiel cez nohu. Kvôli rýchlosti pádu jej hrot prešiel cez kosť a zvyšok nohy vysel pri plote. Úlomky skla mala pozapichované po celom tele. V oku, ruke, ústach, nohách...
Kelly prišlo z toho výjavu zle. Musela sa premáhať, aby sa nepovracala. Najdivnejšie však boli tiene. Oni ju dnes večer ... obraňovali. Zachránili jej život. No kvôli tieňom ju Jack nenávidí a znova je sama. Aj tak však žije len vďaka tieňom. Žeby to tiene hrali na dve strany?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Sophie Darkblow Sophie Darkblow | 10. června 2014 v 22:34 | Reagovat

To je totálne, mega, krutoprísne husté! ♥ Len píš ďalej a neflákaj sa! :D

2 Nightmare Nightmare | 10. června 2014 v 22:43 | Reagovat

Ako už povedala Sophie :D Je to mega <3 Teším sa na ďalšie :P

3 Evie Starblaze Evie Starblaze | 11. června 2014 v 14:04 | Reagovat

[1]: [2]: ďakujem :33

4 Sima? :D Sima? :D | 16. června 2014 v 19:32 | Reagovat

Wow :O Nemôžem sa dočkať, rozhodne píš ďalej :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama